Bobot, Vizovice, Fryšták, Hronský Beňadik... India

 

V Bobote sa br. Michal učil za kováča u Alojza Lexmanna st. (1865-1924), otca dominikána pátra Mikuláša Lexmanna OP. Toto je fotografia pôvodnej kováčskej dielne v Bobote, kde sa br. Michal učil. Keďže kováč Alojz Lexmann zomrel v roku 1924, keď mal br. Michal 13 rokov, je možné, že sa ďalej učil u Alojza mladšieho (nar. 1901), ktorý po otcovi prevzal remeslo aj dielňu.

 

 

Rodina Alojza Lexmanna st. dala Cirkvi štyroch rehoľníkov, troch dominikánov (br. Mikuláša, Rafaela a sr. Gabrielu) a jednu školskú sestru de Notre Dame sr. Agnesu. Páter Mikuláš zomrel ako mučeník v internačnom tábore v roku 1952. Br. Michal neskôr udržiaval súrodencami Mikuláša, bratom fr. Rafaelom OP nar. 1910 a sr. Gabrielou nar. 1914 písomný kontakt, čo nasvedčuje, že sa z mladosti dobre poznali...

V archíve Rehole dominikánov je list br. Michala Rafaelovi a Gabriele Lexmannovým z roku 1984, jedná sa o odpoveď na pozdrav, ktorý dostal od nich. Ich vzťah z detstva pokračoval naďalej aj napriek obrovskej zemepisnej vzdialenosti. Všetci boli zasvätenými osobami.

 

 

V kontexte získaných poznatkov s veľmi vysokou pravdepodobnosťou predpokladáme, že aj matky br. Michala a pátra Mikuláša sa ako Boboťanky dobre poznali, o.i. ich spájalo najmä kresťanstvo a pevná viera. Obidve sa volali Márie, boli vrstovníčky.

 

Br. Michal si na matku pátra Mikuláša Máriu Lexmannovú rod. Fridrichovú neskôr spomína takto : „Na pani Lexmannovú mám tie najlepšie spomienky. Bola mi druhou matkou po celé tri roky, keď som sa u nich učil za kováča. Panna Mária mi vyprosila od Pána Ježiša nasledovať Ho v rehoľnom povolaní. Toto dozrelo, keď ako kováčsky tovaryš vo Vízoviciach som peši šlapal 116 km (vzdialenosť od Ruskoviec). Prešiel som to za 17-18 hodín nevediac kde vlastne idem, ako náš praotec Abrahám...“

 

Rovanko môžeme predpokladať, že br. Michal vyrastajúci v harmonickej kresťanskej rodine mal pozitívny vzťah aj k rodine svoje mamy, pochádzajúcej z Bobota, kde žili jej rodičia a rodina. Z doteraz uvedeného možno odvodiť jeho pozitívny vzťah k Bobotu a Boboťanom. 

 

Naviac z Bobota pochádzala aj jeho švagriná, manželka najstaršieho brata Jozefa Vincencia rodená Dvorská a tiež aj manželka jeho synovca Jozefa, Hedviga rodená Kyselicová nar. v roku 1926, doposiaľ v Ruskovciach žijúca.

 

Viac o obci Bobot a jej histórii sa môžeme dozvedieť na webstránke obce, "klik" dolu...

 

 

 

"Po získaní titulu kováča - majstra som si našiel prácu v kováčskej dielni vo Vízoviciach na Morave.
Zhodou okolností som sa spoznal so saleziánmi vo Fryštáku, ktorí hľadali dorast. V roku 1932 prijali ma do prednoviciátu na Morave a Boh zariadil aj moju cestu do Hronského Beňadiku, kde som nastúpil na študia." - spomína br. Michal.

 

Mesto Fryšták na Morave, je prvé miesto pôsobenia Rehole saleziánov v Čechách a má teda bohatú saleziánsku históriu, o ktorej sa môžeme dočítať na ich webstránke...

 

 

 

 

Ďalej br. Michal spomína: "Ako saleziánsky ašpirant bol som 10 mesiacov v novicátnom dome, potom rok novicom a zložil som prvé sľuby 31. júla 1934. Ešte dva mesiace som zotrval v Hronskom sv. Beňadiku, kým mi vybavili pas a odchod do misií. Vtedy som mojim rodičom napísal, že Pán ma volá do Indie. Otca táto správa neveľmi potešila, zato splnil sa matkin sen, mať jedno dieťa zasvätené Bohu. Mal som obavy, že moje chatrné zdravie, ktoré bolo prekážkou ku kňazskému štúdiu mi nedovolí byť misionárom. Ale Boh chcel inak."

 

 

 

 

"Bolo to v roku, kedy náš zakladateľ don Bosco bol kanonizovaný ako vzor kresťanského života. Cítiac silnú túžbu nasledovať jeho život v drobnej službe, naplno sa vložiť do Božieho náručia, som nasadol na „vlak dobrodružstva s Ježišom“, potom vstúpil do lode, pripravený na všetko..."

 

 

Z Janova do Kalkaty slúžiť Bohu a ľuďom pod zástavou Dona Bosca